Galerie AMU vo svojich priestoroch momentálne vystavuje znehodnotené fotografie. Nech to znie akokoľvek zvláštne, výstava s názvom Živel naozaj tematizuje zhubný vplyv živlu, konkrétne vody, na fotografické umenie. Využíva na to snímky geografa J. V. Daneša, ktoré boli poškodené povodňami v roku 2002. S rovnakým dôrazom však vyzdvihuje aj prácu reštaurátorov, ktorí sa na záchrane fotografií podieľali.

Výstava, ktorá vznikla v rámci spolupráce Katedry fotografie FAMU, Masarykovho ústavu a Archivu AV ČR, pozostáva z osemdesiatich snímok s rôznym stupňom poškodenia. Všetky pochádzajú od Jiřího Viktora Daneša, náruživého cestovateľa, ktorý veľkú časť svojho života strávil na rôznych výpravách. Po tom, čo v rokoch 1920 – 1922 pôsobil ako československý generálny konzul v austrálskom Sydney, s manželkou navštívil krajiny ako napríklad Nový Zéland, Fidži, Samou, či Havaj. Vďaka jeho vášni pre fotografovanie zo svojich ciest mohol podávať svedectvá nielen prostredníctvom zápiskov (ktoré publikoval vo forme niekoľkých kníh), ale aj pomocou obrazového materiálu. Jeho hlavným záujmom bola geografia, preto na väčšine svojich snímok zachytil prírodu vzdialených krajov, no pozornosť venoval aj domorodým obyvateľom či ich zvykom. Daneš tragicky zahynul počas výskumnej cesty do USA v roku 1928. Veľkú časť jeho fotografickej pozostalosti potom v roku 1966 odkúpil Ústřední archiv ČSAV (dnes Masarykův ústav a Archiv AV ČR). Žiaľ, práve tieto archívy boli poškodené záplavami v roku 2002. Je až paradoxné, že dielo geografa nadšeného pre prírodné sily, podľahlo práve ničivému vodnému živlu.

Fotografie sú na výstave zoradené od najpoškodenejších až po tie úplne zachovalé. Toto usporiadanie návštevníkovi v určitom zmysle umožňuje prejsť cestu objavovania, a to hneď na niekoľkých úrovniach. Jednou z nich je odkrývanie práce samotného Daneša. Od fragmentov a ťažko lúštiteľných výjavov sa dostávame až ku krásnym obrazom, ktoré vďaka výraznému kolorovaniu neraz pôsobia ako diela výtvarného umenia. Prírodné scenérie striedajú zábery obyvateľov krajín, obzvlášť výrazne vyvstávajú momentky z rôznych spoločenských udalostí či osláv, kde je doslova citeľná esencia začiatku dvadsiateho storočia. Z dnešného pohľadu sa obrazy môžu zdať už ako rozprávkové. Pripomínajú časy, keď vzdialené miesta ešte len začínali byť objavované dobrodruhmi a cestovateľmi. Ich neprebádanosť v sebe nesie závan exotiky a vzrušenia. Je lákavé nechať sa unášať pestrofarebnými zábermi a predstavovať si českého geografa, ako sa potuluje po neznámych krajinách a dokumentuje toto prostredie, aby ho mohol neskôr priblížiť svojim krajanom.

Ďalšou sférou, ktorú môže návštevník výstavy odhaľovať, je technológia fotografie. Súčasťou pozostalosti J. V. Daneša boli pozitívy na papierovej podložke, sklenené negatívy a diapozitívy. Pre človeka neoboznámeného s históriou a vývinom fotografie je to vlastne aj taká menšia lekcia. (Iste ste správne uhádli, že sama sa radím do tejto skupiny, teda už len z úžasu nad objavením existencie sklenených diapozitívov žijem do tejto chvíle.) Dozvedáme sa, že vystavené fotografie sú reprodukciami originálnych sklenených diapozitívov, teda že ide o tlač na transparentnú fóliu. Je fascinujúce vidieť, ako sa reštaurátorom podarilo obrázky „zrehabilitovať“ a zachrániť. Navyše, vplyv vody a neskôr vzniknutej plesne fotografie v niektorých prípadoch dokonca dotvoril. Tak napríklad čiernobiele diapozitívy nabrali odtiene rôznych farieb. Vodou ohlodané okraje zo snímok vytvorili akoby malý kúsok skladačky, ktorú si divák môže pomocou fantázie doplniť sám. Príroda tak do fotografií doslova vstúpila a dielam dodala svoj posledný vklad, tzv. „final touch“.

Hovorí sa, že všetko negatívne má svoje pozitíva. Dovolím si tvrdiť, že je tomu tak aj v prípade poškodenia diela J. V. Daneša. Samozrejme, niektoré z fotografií sú už navždy stratené – tam asi pozitíva nenájdeme. Avšak na tých ostatných môžeme sledovať jedinečný vplyv prírody na ľudský výtvor a uvedomiť si jej moc, rovnako ako uvažovať nad neustále balansujúcim vzťahom medzi človekom a prírodou.