Ktosi múdry kedysi dávno kdesi ďaleko povedal, že kultúra a umenie robia človeka človekom. Dnes sa potá- came medzi názormi, že umenie je strata času alebo v lepšom prípade dobrý biznis. Zdá sa, že po uplynutí storočia plného hrôz nás rozožiera pohodlnosť, nikto už radšej nechce vedieť kto je, nikto už nechce rozumieť svojej existencii. Matné odlesky toho najlepšieho, čo si o sebe môžeme myslieť, nájdeme v médiách, a naopak naše temné stránky sa často menia na gýč, patetický historizmus či pseudonihilizmus. Predchádzajúce generácie umelcov mali na čo reagovať, proti čomu bojovať, dnes (vraj) už nie je téma. Po troch tisícročiach sa spoločnosť dostala do stavu, v ktorom nemá potrebu hľadať tému, a ešte si niekto trúfa povedať, že umenie dnes nemá zmysel? Len ťažko niekedy v dejinách malo väčší.
S absenciou témy nemôžeme narábať povrchne a prijímať ju ako fakt, ktorý vedie k znehodnoteniu umeleckej tvorby ako takej. Naopak, tento fakt sa pre nás musí stať témou. Súčastná študujúca generácia je v podstate prvá, ktorá nie je zaťažená históriou. Jej cieľom je nechať odkaz bez toho, aby vstúpila do disentu. V tematizovanej diskusii odpovedajú študenti na otázky týkajúce sa dramaturgie v dnešnom divadle a zmien v ich odbore po roku 1989. Z odpovedí je zrejmé, že čím ďalej tým viac dospievame k názoru, že strata jednotného nepriateľa neznamená stratu témy. Samizdatová publikácia napísaná na umastenom papieri po nočnej šichte v urá- novej bani má vďaka svojej histórii nepochybne väčšiu morálnu hodnotu ako tá napísaná na novom počítači a za tučný balík. Ako ale majú dnes umelci obhajovať svoje právo na refl exiu sveta, keď ich najväčšou hrozbou je ročné zúčtovanie zdravotného poistenia? Koľko ľudí musí trpieť, aby sme umenie považovali za zmysluplné? Spoločnosť sa zrejme s defi nitívnou platnosťou obracia chrbtom k umeniu, čo vedie dokonca k tak pozoruhodným udalostiam, akou bola medzinárodná konferencia v Banskej Bystrici na tému Má divadlo zmysel? Okrem refl exie tohto podujatia prinášame v tomto čísle opäť aj recenzie kníh, fi lmov či výstav, ktoré považujeme za podstatné pri utváraní obrazu o stave dnešnej kultúry. Kultúru sme sa opäť vydali hľadať aj za hranice republiky – do Viedne a Paríža, teda do svetových kultúrnych metropol, kde „to žije“. Samozrejmou súčasťou sú aj recenzie nových inscenácií v DISKu, o ktorých mô- žete ďalej diskutovať na našich stránkach, alebo počas diskusií organizovaných po predstaveniach (program diskusií nájdete ako súčasť programu DISKu). Na záver sa nechajte pobaviť hrou úspešnej súčasnej dramatič- ky Heleny Eliášovej Cyberlove, ktorá karikuje prázdnotu pretechnizovanej spoločnosti.