Dve samostatné hry nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburg, Soumrak monster a Bang, uvádzané počas jedného večera v Divadle DISK poukazujú na nezmyselnosť snahy o dosiahnutie dokonalosti. Inscenácia Soumrak monster: Zrození apokalypsy ukazuje rôzne typy monštier. V Soumraku monster ho predstavuje umelo skonštruovaný človek (Štěpán Pospíšil), pozliepaný produkt šialeného autora (Daniel Toman), ktorý sa napriek svojej fyzickej ohavnosti prejavuje ako citlivý muž. V jednoaktovke Bang je monštrum Ralf (Tomáš Krutina), človek ako my. Prišiel na svet prirodzene, ale ešte predtým, ako opustil matkino lono, zrejme úmyselne zabil svojho súrodenca. Až prehnane senzibilný Michael poskladaný z častí mŕtvych ľudských tiel nechce nikomu ublížiť. Opakom je Ralf, bezcitné a rozmaznané dieťa, ktoré nepozná hranice. Na obe stvorenia sú ich „rodičia“ hrdí. Štvrtý ročník činoherného herectva tak pod režijným vedením Kláry Voseckej zobrazuje citlivosť v umelosti a bezohľadnosť v prirodzenosti.
Klasicky usporiadaný priestor DISKu pôsobí pri každej z inscenácií inak. Pri Soumraku monster je zaplnený iba minimálne. Stojí tu len kúsok kuchynskej linky, a práve vďaka umiestneniu deja do stredu javiska a celkovej jednoduchosti pripomína scéna chladné laboratórium Victora Frankensteina. A práve dielo Mary Shelley slúži ako inšpirácia pre Soumrak monster. Nekončiaca miestnosť, v ktorej sa nič nepodobá útulnej domácnosti, rozhodne pôsobí viac ako márnica, než ako kuchyňa. V prípade hry Bang ide o komplexnejšiu prácu s priestorom, variuje sa, a využívajú sa miesta mimo diváckeho dohľadu. Nezabúda sa napríklad na prepadlisko, predstavujúce pivnicu úmyselne zatajovanú v podlahe, kde sa majú skrývať týrané ženy. Javisko ďalej vypĺňajú koberec, mini chladnička, minimalistické stoličky a hojdačka pre Ralfa, ako všetko ostatné ladená do ružovej farby. Vďaka jemným odtieňom pôsobí celok harmonicky, pokojne a usporiadanie, zároveň však aj strojene a umelo.
Ako prvá sa uvádza krátka groteska Soumrak monster. V tejto Kristína Jedličková, Štěpán Pospíšil a Daniel Toman stvárňujú tri rozdielne osobnosti bez budúcnosti. Najexpresívnejšie vystupuje Daniel Toman v postave Dr. Schrumpfa. Pôsobí ako šialenec: za každú cenu chce skonštruovať bytosť, ktoré sa vyrovná Bohu, zachová a rozšíri svoje gény. Oddane verí vedeckým pokrokom a svojim schopnostiam, nehľadiac na to, že z bývalého transplantológa je dnes už iba obyčajným patológom, tráviacim celé noci medzi chladnými mŕtvolami. Práve z týchto pacientov vyberá tie najlepšie časti, pre doslova zmontovanie dokonalého človeka. Tým sa stáva Michael (Štěpán Pospíšil), od začiatku pôsobiaci veľmi zmätene a vystrašene. Má na sebe zvláštny priliehavý kostým, z ktorého vystupujú vyduté, nepríjemne vyzerajúce, hrče. Pospíšil najmä mimikou a zvyšovaním tónu hlasu zvláda vytvoriť protiklad medzi ohavným vonkajším vzhľadom a jemným vnútorným charakterom. To z neho nakoniec robí poľutovaniahodného a nevinného syna. Kristýna Jedličková ako Schrumpfova manželka nemá o svojom manželovi ilúzie a uvedomuje si jeho rodiace sa šialenstvo. Veľmi dobre stvárňuje každodennú rutinu svojej postavy, pričom smerom do publika komentuje mužovo konanie. Jej v základe tragickú postavu pohlcuje okrem nudného kolobehu aj nepríjemný sex s manželom len s cieľom splodiť potomka. Túto tragickosť Jedličková bravúrne kombinuje s príjemnou grotesknosťou, ktorú umocňujú aj jej nadmerne zväčšené prsia a zadok. Zvlášť brutálne scény vraždy alebo sexu pôsobia odľahčenejšie vďaka jej prehrávaniu. Pri sexe rozpráva k divákom, akoby sa nič nedialo, a po svojom zastrelení zomiera dlho, teatrálne, a používa aj umelú krv, aby sa efekt banálnosti ešte viac zintenzívnil.
V druhej inscenácii Bang, napriek tomu, že je obsiahlejšia než predchádzajúca, sa toho paradoxne odohráva menej. Rodina je ako vytiahnutá z reality show. S počatím dieťaťa nemá žiaden problém. Keď Doktorka (Lenka Netušilová) vysloví, že dieťa – Ralf Bang – je nadmieru vyspelé, rodičia sa k nemu začnú správať ako k malému Bohu. Už z pôrodnice sa život Matky (Simona Lewandowska) a Otca (Matěj Polák) prenáša na televízne obrazovky, dvojica kameraman (Petr Šindler) a zvukár (Anna Glässnerová) sa stáva súčasťou života „dokonalého páru“ počas celého Ralfovho detstva. V priebehu predstavenia potom z náznakov (predovšetkým z rozdielu medzi záznamami a vystupovaním „off-camera“) zisťujeme, že sú dokonalou rodinou iba naoko. Veľmi sa svojim správaním a charaktermi podobajú užívateľom sociálnych sietí. Rozdiel je iba v tom, že pri tejto rodinke máme možnosť vidieť aj „pravý“ život, ktorý sa sústreďuje na vytváranie toho pseudo-šťastného.
Simona Lewandowska hrá síce povrchnú a po pozornosti túžiacu, ale rozhodne nie hlúpu postavu. Skvele prepája fiktívnu stránku pre kamery – tú, ktorú majú ľudia vidieť – a tú pravú. Tá spočíva v skrývaní bližšie nešpecifikovaných tajomstiev, nevľúdneho vzťahu k manželovi a v arogantnosti k ostatným. Ralf Bang (Tomáš Krutina) celý čas strháva pozornosť na seba a zvlášť komentuje svoje spôsoby a činy pre publikum. Tón, ktorým Krutina vyslovuje repliky smerujúce k divákom, akoby naznačoval, že postava sa síce hlási k svojej krutosti, rozmaznanosti, drzosti, ale zároveň nepriamo hovorí aj to, že medze slušnosti prekračuje. Upozorňovaním na toto konanie viac vyznieva nevhodnosť jeho správania. Často som sama chcela na dieťa poriadne nakričať, pretože to jeho rodičia nikdy nerobili. Verili v jeho dokonalosť, všetko mu dovolili, no jediné, čo vytvorili, bolo monštrum. Skazenosť a monštruozita skrývajúce sa za perfektný image a dokonalosť – tak by som definovala túto čiernu komédiu.
Spoločnou témou oboch hier je splodenie dokonalého dieťaťa, nadčloveka, bytosti lepšej než Boh. Najväčší dôraz sa kladie na rozpor medzi umelosťou Michaela a prirodzenosťou Ralfa Banga. Ktorý z dvoch synov sa dokáže viac prirovnať k dokonalosti? Obaja sú priveľmi deformovaní, jeden fyzicky, druhý duševne, a preto sa ani len nepriblížia k ľudskosti. Ralf navyše zastupuje príklad súčasného fenoménu skrývania problémov za perfektný image. Nejde tak len o umelosť, ktorú my vidíme, ale aj o tú, čo sami vytvárame. Snažíme sa dosiahnuť vrchol úspechu vo všetkom, čo robíme, pričom si neuvedomujeme, ako ďaleko sme zašli. Zdá sa, že sme čoraz viac prirodzene umelí. Príliš ovplyvnení názormi a životmi úspešných. Paradoxom potom je, že aj tento falošne perfektný image dokáže mnohým ľuďom pomôcť nezrútiť sa. Vďaka výborným hereckým výkonom a aktuálnosti témy sa inscenácie stávajú podnetným materiálom k prehodnoteniu našich štandardov a spôsobu, akým žijeme.
Marius von Mayenburg: SOUMRAK MONSTER: ZROZENÍ APOKALYPSY
Katedra činoherního divadla (KČD)
Režie: Klára Vosecká
Dramaturgie: Róbert Štefančík / Marie-Luisa Purkrábková
Scénografie: Anna Šmídová, Barbora Klenová / Jakub Peruth, Anna Šmídová
Hudba: – / Štěpán Krtička, Dominik Neudeker
Premiéra: 27. 1. 2023
Psáno z reprízy: 21. 3. 2023