Milý denníček!
Bola som v Brne.
Robili tam taký festival – Setkání/Encounter.
Neuveríš, čo všetko som tam videla a zažila!
Okrem jamákov tam bolo kopec ľudí z iných škôl, kde robia divadlo. Alebo sa snažia robiť.
Jasné je, že keď sa všetci stretnú, navzájom sa bavia a diskutujú a diskutujú a diskutujú, keď treba, tak aj do rána bieleho.
Ešte si k tomu aj pustia muzičku a pozvú všelikoho aby zahral pre všetkých a pre dobrú náladu.
Poliakov som videla, hrali jak o dušu,
Ej, ale toho Schillera podchytili!
Celé to tam inak fičalo jak hodinky.
Kávu piješ, festník čítaš, pohodička...
Občas som aj zaspala, ale Bulhari za to nemohli! Oni sa práve snažili o opak a ich Dvaja Rumuni hovoriaci po poľsky boli občas tak... expresívni... že až. Veľa farieb a veľa emócií, až to moje oči nezvládli.
Veď ale inak to bolo celé úplne skvelé a ja už sa nemôžem dočkať ďalšieho ročníka!
Éncounter 2017, TRAS SA!
(P.S.: Milý denníček. Viem, že už nemám štrnásť, a teda by si odo mňa asi očakával komplexnejšie zachytenie festivalového diania... no musíš uznať, že v takom prípade by hrozilo veľké riziko, že by sa z textu vytratilo to bezprostredné nadšenie, ktoré vo mne Setkání zanechalo, tá spontánnosť a nebojím sa povedať, že aj istá zvláštna idylickosť, ktorá bola ten týždeň v brnenskom ovzduší. A to nechceš! Takže prepáč, ale je to tak, Brno JE peckové a jamáci proste vedia ako na to ;)