Na počiatku bola len taká mimoriadna informácia o plánovanom stretnutí doktorandov a doktorandiek divadelných vied z Prahy, Brna a Olomouci. A hneď potom dilema na tému „Teória a kritika predsa tiež patrí k divadelnej vede!“ Tak som odhodlane napísala emaila veľmi taktne (ako to len virtuálna komunikácia umožňuje) upozornila na tento fakt. Následne prišla-veľmi pozitívna a prívetivá odpoveď. Vzápätí predsta-va veľmi skorého rána a cestovania v mraze z jednej českej metropoly do tej druhej. V ten deň, 22. januára, však Brno vyhralo nad Prahou. Zima a mráz prekona-li zimomriavky, ktoré naskáčupri sledovaní vojnového ruského filmu tak výrazne, že som v to ráno túžila len po jedinom, po studenej Prahe, ktorá napriek perma-nentnému snehu sálala materské teplo domova.
Na pôde katedry divadelných štúdií Masarykovej univerzity sa stretlo 17 doktorandiek a 2 doktorandi. Prekvapilo ma, že napriek feminizácii mladej generácie českej teatrológie veľké percento kolegýň sa predstavi-lo v mužskom rode – ako doktorandi, ale vyzerali, roz-právali a správali sa ako ženy (hoci by ma za túto vetu Simone de Beauvoir asi prefackala). Ďalšie prekvapenie nastalo pri zistení, že som jediná fajčiarka. To sú všetci budúci doktori a doktorky teatrológie tak v pohode? Alebo na fi lozofi ckých fakultách sa cigarety nenosia? Je to zvláštne, ľahšie zrátam na prstoch jednej ruky ľudí od divadla-nefajčiarov a tu mi zrazu prsty nestačili. A pri mierne opovrhujúcich pohľadoch kolegov a kole-gýň bez nikotínovej závislosti, som sa rozhodla, že ich budem ignorovať, pretože ja chcem dizertáciu dokončiť (každý, kto pozná môjho školiteľa - profesora Etlíka, vie, o čom hovorím)!
Cieľom stretnutia bolo vlastne vzájomné oboznámenie študentov a študentiek ale aj pedagógov s dizeratčnými výskumami, metodologickými postupmi, strasťami i radosťami dizertačného stavu. Paradoxne však práve hostiteľská katedra, respektíve jej pedagogická časť ne-považovala za dôležité sa zúčastniť a tak s ospravedl-nením z dôvodov pracovnej vyťaženosti sme sa museli uspokojiť s „domácimi“ len z radov študentov a užiť si pár minút prítomnosti profesorky Evy Stehlíkovej a jej čerstvo doma upečených koláčov. A tak sa úlohy moderátorov chopilikolegovia z pražskej katedry, dr. Christov a dr. Pšenička. Vďaka bohu za ich prirodzený dar reči a semtam vydarené vtipy kolegu Christova! Solitérom ce-lého stretnutia bol profesor Jiří Štefanides z olomouckej katedry, ktorýčakal na svojho jediného žijúceho dokto-randa ako na Godota. Neprišiel!
Po zaznení všetkých príspevkov som azda nebola jediná, ktorá prepadla istej panike. Panike zvanej „príliš široká téma na dizertáciu“. Tento prívlastok si vypočula snáď každá z nás a automaticky takáto poznámka pôsobila ako rozbuška avnútro zaplavila vlna strachu o dokončenie výskumu pred možným utopením či udusením sa v archiváliách.
Musím skonštatovať, že takáto výmena informácií a po-znatkov je prospešná, som rada, že som mohla vysvet-liť kolegom a kolegyniam z fi lozofi ckých fakúlt, že naša katedra patrí k teatrológii, len patrí k „rodinnej škole“, nie k „high society univerzite“. Spomedzi všetkých tém, ktoré sú zaujímavé a určite prínosné, ma však zaujala jedna konkrétna. Doktorandka Radka Kunderová z Brna sa totiž venuje divadelnej kritike, jej teórii a zaoberá sa českou teóriou divadelnej kritiky v kontexte anglosas-kej fi lozofi e kritiky, na ktorej spolupracuje aj s interným pedagógom KTK, dr. Martinom Kaplickým. Jeden z pred-metov, ktoré na KTK učí, sa nazýva práve Teorie kritiky a podobným spôsobom vnáša podnety i pre dizertáciu budúcej doktorky. Je to jedna z mála prác, ktorá sa môže stať prelomovou v kontexte českej divadelnej kritiky a teórie, pretože je postavená na kritickom spracovaní všetkých doterajších metód a vydaných teoretických prác a prináša teda nový, ale plastický obraz s dôrazom na všetky relevantné súvislosti.
Doktorandský deň v Brne sme zakončili prísľubom, že takéto stretnutia sa stanú tradíciou a budeme striedať hostiteľské katedry. Tak milí kolegovia a kolegyne z Brna a Olomouce, dovidenia v Prahe, začíname o 8:00!