Študenti a študentky Katedry alternativního a loutkového divadla DAMU vo svojom bakalárskom autorskom titule Garden of Labour kreatívne premýšľajú nad zmyslom práce. Konkrétne ide o alegóriu neskorého kapitalizmu, „oslavu“ vysokého umenia, inscenovaný koncert a starostlivo vykonané upratovanie za účelom spochybniť hodnotu nekončiacej nadprodukcie, ktorá sa týka rovnako aj 21. storočia.
Inscenácia Garden of Labour okrem témy práce a jej presahov do súčasnosti ponúka vo svojej druhej časti aj interpretáciu notoricky známej Shakespearovej tragédie Hamlet, ktorú Domen Šuman zasadil do svojej režijnej koncepcie kvôli potrebe krvavej drámy na javisku a zároveň aj kvôli vlastnému režijnému posunu.
Výber témy inscenácie môže najmä pre mladšie, do pracovného života vstupujúce, generácie predstavovať významný míľnik v uvažovaní. Je oceniteľné, že inscenačný tím sa rozhodol zaoberať takou všadeprítomnou a dôležitou témou, ktorá rozoberá produkciu, ale aj nezdravú nadprodukciu človeka. Aj v súčasnej dobe veľakrát prehliadame naše pracovné hranice. Táto inscenácia mi opäť pripomenula, že na ne netreba zabúdať. Človek predsa nie je stroj. Skúsme to však vysvetliť nejednému zamestnávateľovi s prehnanými očakávaniami na svojich zamestnancov.
Sedem hercov a herečiek v rolách kulisárov vykonáva rôzne upratovacie činnosti: umývajú podlahu, zametajú, vysávajú, či aj tepujú koberec. Ich pohyby a jednotlivé upratovacie akcie boli založené najmä na mechanickom a repetitívnom princípe. Náznaky umeleckej metafory sú badateľné len v niektorých prípadoch, ako napríklad v úvode, keď sa publikum díva na neprimerane dlhé, ale precízne, umývanie podlahy. Mop napitý vodou spôsoboval kolísavý pohyb herečky (Michaela Čajkovičová) zo strany na stranu, vďaka čomu sa jej akcia po čase stala meditatívnou a čím dlhšie trvala, tým viac malo publikum šancu premýšľať nad jej zmyslom.
Pedantné upratovacie akcie jednotlivých kulisárov zdanlivo nemajú konca, pretože ich pri nich v pravidelných intervaloch vyruší absurdne pôsobiaci celotelový kostým bieleho vlasatého mopu striedavo oblečeného na jednotlivých hercoch. Postava mopu na javisko neprináša len odľahčenie v podobe spevu gibberish songov [1] a tanca, zakaždým spôsobí aj neporiadok už uprataného alebo vykoná nový. Väčšinou sa váľa v prachu alebo drobných odpadkoch, a tie potom trasením celého tela škodoradostne rozsýpa po javisku. V kontexte inscenácie Garden of Labour sa dá táto postava interpretovať nielen ako akási bizarná figúrka vyvolávajúca úsmevné dojmy, ale práve aj ako paródia na zamestnávateľa večne nespokojného s výkonom práce svojich zamestnancov. Preto ich stále podnecuje k ďalšej a ďalšej práci, a nedá im „vydýchnuť“. Práve v týchto momentoch sa dá uvažovať nad nezdravou nadprodukciou.
Aj napriek tomu, že sa kulisárom nakoniec nepodarí javisko celkom vyčistiť (zvyšné čiastočky odpadu končia schované pod nafukovacím bazénom, pričom pár z nich ostáva aj okolo neho), vo výsledku sa im do priestoru podarí nainštalovať jednotlivé objekty (ako napr. zadný prospekt s interiérom hradu, klenby, stôl, nafukovací bazén, sochu, či lavičku) na úvodnú scénu Hamleta, ktorej začiatok znamená druhú dramaturgickú líniu inscenácie.
Herci a herečky v rolách jednotlivých postáv z Hamleta realizujú pôsobivé štylizované divadlo vo veľkostne atypických kartónových maskách, ktoré dopĺňajú čiernymi civilnými odevmi.
Vyčnieva najmä maska kráľovnej Gertrúdy s nadrozmernými, provokatívne našpúlenými perami červenej farby umiestnenými na pravej strane tváre. Pozoruhodná je aj maska Hamleta, na pohľad jednoduchý hranatý tvar s drobnými čiernymi očami a ešte drobnejším neutrálnym výrazom. Jeho vizuálny minimalizmus však kompenzujú silné emócie, ktorými je už od začiatku opantaný, a to depresia z náhlej straty otca, ľstivosť a zároveň stres zo snovania pomsty jeho vraha, a ich následné vyvrcholenie vo vraždenom súboji.
Dunivé, temné tóny znejúce z pozadia efektne podporujú apokalyptický dojem z hamletovského deja. Túto atmosféru posilňuje aj fakt, že verbálny prejav postáv je vopred nadabovaný. V dôsledku vopred nadabovaného verbálneho prejavu mali pred sebou študenti a študentky ťažšiu hereckú výzvu, ktorú sa im ale vo výsledku podarilo zvládnuť. Za bábkoherectvom je citeľná poctivá remeselná škola, ako aj pohybový tréning, keďže zdeformované masky majú neraz vplyv aj na držanie tela a pohyb po priestore.
Inscenácia Garden of Labour podnecuje k otvorenému premýšľaniu nad pálčivými pracovnými problémami súčasnej spoločnosti a zároveň nabáda k zmene doterajšieho myslenia. Nadprodukcia (neraz aj v nezdravých pracovných podmienkach) je dlhodobým problémom ľudstva. Dlhotrvajúci mechanizmus a repetitívnosť kulisárov provokatívne reflektuje nielen prácu, ale aj životný stereotyp. Tvorcovia zároveň poskytujú pôsobivo štylizovanú interpretáciu Hamleta, čím takisto podnecujú k zmene zaužívaných pohľadov na túto literárnu klasiku. Aj v zdanlivej absurdnosti sa môže skrývať logika a obohatenie.
[1] Domen Šuman, Alžběta Nováková, William Shakespeare: Garden of Labour: bulletin. Praha: Divadlo DISK, 2024, s. 39.