Minule som zašla do second handu, len tak, pozrieť, či niečo nenájdem. Po prehrabaní pár stojanov so starými rozťahanými svetrami a pokrčenými bundami, som našla celkom prijateľný kabát. Váhala som. Nevedela som, či ho vôbec potrebujem, či je to ten pravý, či by som si za tie peniaze nemala kúpiť radšej nejakú tú povinnú literatúru....
Skúšala som si ho v kabínke. Chcela som sa odfotiť a poslať mamke správu, či si ho mám kúpiť, lebo viete, mamka vám vždy poradí najlepšie. MMSky sú ale drahé, zo zahraničia ani nehovorím. Tak som tam stála a zažívala takmer existencionálnu chvíľku. Vtom predavačka vyhlásila šťastnú polhodinku, počas ktorej bola zľava na všetok tovar až neuveriteľných 20%! Zrazu bolo všetko vyriešené. Kabát je môj a ja sa nebojím vyhlásiť, že deus ex machina nie je divadelný výmysel, ale že existuje a hlavne, že zasahuje aj v reálnych životoch.